MFSF JÁNOŠÍKŮV DUKÁT

Neděle 24. březen 2019

Tanečná dieľňa na Jánošíkovom dukáte 2011

ŽIVÁ KLENOTNICA - malá škola tancov zo Šariša

Na XIII. ročníku MFSF Jánošíkov dukát sme pre vás pripravili malú tanečnú školu z regiónu Šariš

Región Šariš zaberá severnú časť východného Slovenska. Na severe susedí s Poľskom, západné hranice tvorí bývalá Spišská župa, na východe hraničil so Zemplínskou župou, na juhu s Abovsko-turnianskou župou. Historickým centrom je od roku 1647 Prešov. Tento najväčší folklórny región Slovenska je najmenej postihnutý postupným vymieraním tradičnej tanečnej ľudovej kultúry. Preto môžeme i dnes niektoré tance sledovať v ich pôvodnej funkcii na tanečných zábavách či svadbách. Charakteristickými tancami Šariša sú hlavne krútivé tance pomalšieho typu - krucena (párový tanec), mužské verbunky a ženské chorovody a kolesové tance, je typický aj bohatým zastúpením polkových tancov. V severnej časti je veľa obcí s podielom alebo prevahou ukrajinského (rusínskeho) obyvateľstva, ktoré prišlo najmä v 16. a 17. storočí zo Zakarpatskej Rusi. Typickými tancami v nich sú dribna a skakana.
Šariš spolu so susedným Spišom má neobyčajne silný sklon k tanečnosti, hravosti, žartu a bezprostrednej zábave. Tanečnosť prestupuje celú stavbu piesňového repertoáru či obradných, magicko-rituálnych, svadobných alebo obchôdzkových piesní. Významná úloha pripadá párovým tancom, nachádzame tu improvizované tance, napr. ceperka (hopspoľka), čerana (tanečníci si pri tanci vymieňajú partnerky), sólomaďar a napokon špeciálne párové až figurálne tance - kuri krik, dolinská a pod. Niektoré mužské tance sú žartovné, napr. marhaňská a bašistovská (majú jednoduchý hudobný sprievod prerušený rozkazmi a výkrikmi tanečníkov). Šarišskí tanečníci si radi pred muzikou zaspievajú, nielen ako sólisti, ale aj v improvizovanom dvoj alebo trojhlase, s obľubou si pripínajú veľké ostrohy, ktoré pri narážaní a dupaní silne cvendžia. Spojením tohto zvuku s plieskaním po sáre a po stehnách (čapášmi) vzniká osobitná rytmická štruktúra.
Krucena - patrí medzi najstaršie sedliacke tance krútivého typu. V jednotlivých lokalitách Šariša má rôzne podoby aj názvy (krut, do krutu, do šaflika, obyvatelia ukrajinsko-rusínskych dedín ju nazývajú obertana), základné charakteristiky hudobné a pohybové sú však rovnaké. V minulosti bola krucena najfrekventovanejším tancom Šariša, ktorý sa tancoval pri všetkých tanečných príležitostiach. Tanec má všade približne rovnaký priebeh:
1. predspev mládenca pred muzikou a voľné cifrovanie; 2. privolanie partnerky a vyvedenie do tanca - po privolaní partnerky ju muž vždy vykrútil popod ruku. Po vykrútení tanečníci v páre robili spravidla tie najjednoduchšie tanečné motívy na báze jednokročky, smer vyvedenia a prechod do samotného krútenia mal v každej obci svojské podoby; 3. krútenie páru v bočnom držaní pod pazuchami pravo alebo ľavostrannom; 4. cifrovanie muža a vrtenie partnerky - v závere krucenej vyžadovali tanečníci trochu rýchlejšie tempo, kedy partnerka sa podtáča popod partnerovu ruku a on pritom cifruje, prípadne sa pustia a každý tancuje samostatne, ona sa vrtí, on cifruje.
Do kolesa z Fintíc - typicky ženský tanec, tancoval sa na zábavách v prestávke, keď muzika prestala hrať. Hudobným doprovodom je len spev zúčastnených: dievčatá sa postavia do kruhu v držaní „ob-jedna“ za chrbtom. Jedna začne spievať a ostatné sa hneď pridajú. Začínajú tancovať jednokročku, prípadne dvojkročku, a to tak, že sa do jednej strany (najčastejšie v smere hodinových ručičiek) posunú viac ako do druhej, takže koleso sa pomaly otáča. Potom prejdú do rýchleho krútenia preskočným krokom na vnútornú nohu. Rýchle krútenie sa s jednokročkou strieda podľa ľubovôle tanečníc.
Do šaflika z Fintíc - má všetky vyššie spomenuté charakteristiky krucenych na Šariši.

Malú tanečnú školu vedie: Marek Svitok z FS Starišan z Prešova
Tanečnú školu sprevádza: ĽH Starišan z Prešova

SOUVISEJÍCÍ ODKAZY

LOKALIZACE


Typ záznamu: Encyklopedické heslo
AKTUALIZACE: Vlastimil Fabišik (Folklorní sdružení PÚČIK) 24, 27.07.2012 v 03:06 hodin